Je možné prepísať svoju minulosť ? A prečo vlastne?

Vždy keď som išla na nejaký workshop, definovala som si dopredu zámer, na čo sa chcem v sebe pozrieť. Fungovalo mi to, až kým som sa zúčastnila svojho prvého prepisu limbického odtlačku. Po jeho skončení som musela prekvapene skonštatovať, že sa z môjho tela uvoľnilo napätie, o ktorom som ani len netušila, že ho v sebe mám. Z tých pár dní som si odniesla o mnoho viac než som si mohla dopredu ohraničiť zámerom. Slepé škvrny sa do zámeru totiž zahŕňajú ťažko 😊.

Vnútorné aj vonkajšie prežívanie života sa mi významne posunulo a začalo ma zaujímať, prečo. Ukázalo sa mi to, čo som vedela už dlho – minulosť ovplyvňuje prítomnosť. Na rozdiel od iných techník, ktoré som vyskúšala som vďaka tejto zistila, že nenaplnené potreby z minulosti je možné dosýtiť a po malých krôčikoch postupne naplniť.

Či už si to uvedomujeme alebo nie, spomienky ovplyvňujú naše nazeranie na svet aj to, ako samých seba v ňom vidíme. Spomienky definujú našu identitu.

Ak hovoríme o pamäti, najčastejšie máme na mysli našu deklaratívnu pamäť. Tá nám automaticky pošle do vedomia názov ďalšej autobusovej zastávky alebo informáciu o tom, v ktorom regáli kúpime maslo. Bez tejto pamäte by sme nedokázali vo svete fungovať. Má však pramalý vplyv na naše bežné rozhodovanie.

Epizodická či autobiografická pamäť nám vyplaví nejaký rozhodujúci moment v našom živote. Táto časť pamäte je zodpovedná za to, ako vo svojom živote napredujeme. Napr. keď som sa ako malé dievča učila bicyklovať, spadla som na zem, rozhliadla som sa vôkol a skôr než som uvidela rodičov, bol tam sused, ktorý mi pomohol vstať a upokojil ma. Môj mozog si vtedy vyhodnotil, že som v bezpečí, aj keď moji blízki nie sú vôkol a v mnohých ďalších situáciách tú istú skúsenosť zažívam dodnes.

Emocionálna pamäť siaha do hlbších štruktúr v nás. Stretneme neznámeho človeka, ktorý nám pripomína niekoho z minulosti, s kým sme prežili radosť, smútok, hnev alebo sme sa pri ňom báli a zrazu sa nám vybaví podobná emócia. Tieto spomienky sú mocné a do veľkej miery ovplyvňujú naše denné reakcie.

Pomocou procedurálnej pamäte sa dokážeme ponoriť najhlbšie, pretože je spojená s našim telom. Sú to zaužívané reakcie na nejaké opakujúce sa situácie. Napríklad – čo sa v nás dialo, keď sme ako malé deti naťahovali ruky a nikto neprichádzal? Vnútorná frustrácia prerástla našu kapacitu ju zniesť a my sme sa naučili prestať naťahovať ruky. Doslova aj obrazne. Stačí malý impulz podobného typu a naše telo si nevedomky vybaví ten istý vnem ako kedysi.

Pri pojme pamäť si predstavujeme niečo stabilné, nemenné, niečo, čo je dané. Takto to bolo a bodka. Nemusí to tak ale vôbec byť. Pokiaľ sa nám opakujú a vracajú aj také spomienky, ktoré narúšajú náš pozitívny vnútorný sebaobraz, máme možnosť voľby.

Tú nám umožňuje neuroplasticita, čiže schopnosť nášho mozgu sa obnovovať. Ak je náš mozog vystavený určitým stimulom opakovane a v dostatočnej intenzite, môžeme naše naučené reakcie preprogramovať. Presne tak, ako sa hral I.P. Pavlov so psíkmi, môžeme sa my hrať sami so sebou a s našimi spomienkami.

Pri prepise hlboko zapísaných spomienok sa potrebujeme dostať na úroveň, v ktorej daná procedurálna spomienka vznikla – na úroveň tela. V tom nám pomôže intenzívne dýchanie alebo spontánny pohyb. K hlbokým spomienkam sa len ťažko dostaneme popisom či analýzou. Tak to nefunguje.

Už v 50 tych rokoch minulého storočia prišiel Paul Maclean, neurovedec a profesor na univerzite Yale s konceptom trojjediného mozgu, v ktorom rozdelil mozog z hľadiska evolúcie a funkcionality na tri oblasti:
Plazí mozog je vývojovo najstarší, zabezpečuje naše základné fyzické funkcie ako dýchanie, trávenie, tlkot srdca, reflexy a pod. Jeho základnou prioritou je zabezpečiť prežitie. Limbický systém je vývojovo mladší a je príznačný pre cicavce. Má na starosti naše emócie, lásku, sociálne interakcie. Umožnil nám zorganizovať sa do skupín a spolupracovať v nich. Mozgová kôra je vývojovo najmladšia a máme ju len my, ľudia. Vyhodnocuje, analyzuje, dáva nám schopnosť pozerať sa do budúcnosti, určovať ciele, tvoriť si svoj život.

Spomienky pre nás vytvárajú rámec toho, čo je v našom ponímaní možné. Rozšírením alternatívnych riešení minulých neuspokojivých situácií si rozšírime možné alternatívy aj v našej budúcnosti. Čím hlbšie sa v našich spomienkach dostaneme, tým širší rámec našej skúsenosti dokážeme ovplyvniť.

Ak nepatrične zareagujeme na kolegu, ktorý nám odmietol pomôcť, môžeme si túto situáciu prehrať niekoľkokrát, až si vytvoríme v hlave variantu riešenia, ktoré môžeme trénovať. Týmto spôsobom zapojíme úroveň mozgovej kôry a zľahka aj limbického systému. Môžeme skúsiť ale vyhľadať najstaršiu spomienku, kedy sme zažívali rovnaký vnútorný vnem a trebárs sa dostaneme až ku koreňu a nájdeme pôvodnú situáciu a dosýtime si nenaplnené očakávania malého dieťaťa naťahujúceho ruky. Spojíme sa s úrovňou plazieho mozgu. Precítime si, aké to je, keď sú naše potreby naplnené a že keď natiahneme ruky, čaká na nás teplá náruč.

Takto posilnení pochopiteľne činíme iné voľby. Trebárs také, v ktorých si vedome volíme ľudí ochotných podporiť nás v naplnení našich potrieb. Pokiaľ si vytvoríme alternatívnu spomienku a pravidelne ju posilňujeme, vytvárame vo svojom mozgu nové prepojenia. Frustrácia zo situácie s kolegom ani nemusí nastať. Vyberieme si niekoho iného alebo si počkáme, kým bude tento kolega k dispozícií. To, že nie je k dispozícií hneď, nás nebude vnútorne dráždiť, potreby na úrovni plazieho mozgu budeme mať totiž nasýtené.

Prepisom nevymažeme a ani nezmeníme objektívnu minulosť. Dokážeme si však svoje limitujúce minulé zážitky rozšíriť o podporujúce obrazy a pocity, ktoré sa zapíšu do nášho tela a premenia tak nazeranie na našu minulosť. Posilníme tak vnútorný sebaobraz, s čím súvisia aj voľby, ktoré následne učiníme a budúcnosť, ktorú si pomocou nich tvoríme.

A to nie je málo, mať svoj život a jeho smer vo vlastných rukách jednoduchým hraním sa so spomienkami. Čo poviete? 😊

P.S. Ak by ste boli radi informovaní o termíne najbližšieho prepisu limbického odtlačku, nechajte mi na seba kontakt alebo sa občas kuknite na najbližšie akcie. ❤️

Dovediem ťa do tvojho Priestoru Ticha, nech môžeš vytvoriť to, prečo si sem prišla. Môj príbeh si môžeš prečítať tu. Môžeš mi napísať, prepojiť sa so mnou na Facebooku či sa so mnou vidieť na pravidelných akciách.
  • Je čas stretnúť sa so svojím vnútorným hlasom? :)
  • Prepíš sa cez divočinu myšlienkového chaosu
    k pokojným vodám svojho vnútorného hlasu.

  • Stlačením tlačidla súhlasím so spracovaním svojich osobných údajov a odberom noviniek z webu Priestor Ticha (viac informácií).

  • Súhlasím so spracovaním svojich osobných údajov a odberom noviniek z webu Priestor Ticha (viac informácií).