Konaj Tvorivo

Spoj sa so svojou tvorivosťou
a napoj sa na základný pulz vesmíru.

DÔVERA A POCIT BEZPEČIA

Ak máme vytvoriť to, prečo sme sem prišli, potrebujeme sa spojiť so svojou vlastnou tvorivosťou.
A aby sme tak mohli urobiť, potrebujeme sa pozrieť do seba.
Má to jeden háčik.
Málokto z nás sa cíti vo svojom tele bezpečne, preto sa na svojej ceste veľmi často zacyklíme: 

  • Keď k nám náš vnútorný hlas prehovorí, jeho slová neberieme vážne. Nedôverujeme signálom svojho tela, ani svojmu vnútornému hlasu.
  • Zameriame pozornosť inam. Hľadáme odpovede vonku. To nám málokedy prinesie absolútne uspokojenie.
  • Vrátime sa opäť k vnútornému hlasu. Keď k nám však prehovorí, ... 🙂

Prvou úlohou na ceste konania je:
Poznaj a príjmi svoju pravdu


Keď sa cítime sami so sebou v bezpečí, všetko ostatné sa stáva podružným, pretože dôverujeme všetkému, čo k nám prichádza.

Dôverujeme sebe. Sile života. Tomu, že sa život deje v náš prospech.

Kde sa to stalo, že sme prišli o základný pocit bezpečia? A ako sa opäť vrátiť k tejto základnej kvalite, ktorú potrebujeme, aby sme naplnili svoje poslanie? Poďme sa spolu pozrieť ďalej.

NA POČIATKU BOLO VAJÍČKO A SPERMIA

Najväčšia a najmenšia ľudská bunka sa ocitli spoločne vo vesmírnom tanci a stvorili nás. Stačilo, aby vajíčko oplodnila iná spermia či aby sa dostala len do o pár týždňov neskôr vypusteného vajíčka a už by sme to neboli my, ale niekto iný. Pravdepodobnosť, že sa udalosti udejú presne tak, ako sa stali a narodíme sa my, je jedna ku štyristo triliónom (1:400.000.000.000.000.000.000).
To, že sme nažive, je zázrak.

Podobne ako v akomkoľvek inom semienku, aj v nás je už v zárodku zakódovaná informácia, kým sa máme stať. To, že cítime nutkanie naplniť svoj príbeh, nie je náhoda, je to naša prirodzenosť.

Fotografia Lennarta Nilssona zachycujúca vajíčko so spermiou v ich vesmírnom tanci

POTOM PRIŠLO TELO

Tvorivosť je základná energia, z ktorej sme vzišli. Nikto nevie, ako je možné, že spojením dvoch buniek započne ich delenie a že nové bunky v našom tele vznikajú až do konca našich dní. A aj tak sa to deje :).

Vďaka tvorivosti sme získali naše telo. Mesiace sme sa nadnášali v plodovej vode, v tme, blízko srdca našej matky. V tomto období je naše telo najcitlivejšie a automaticky do seba nasáva vplyvy svojho okolia.

Keďže mozog sa v tomto štádiu ešte vyvíja, spomienky z daného obdobia si nepamätáme a ukladáme ich len na úrovni tela. Tým, že sú nevedomé, a zároveň v našom tele prítomné, vytvárajú akýsi ťažko postrehnuteľný filter, cez ktorý vnímame svet. Ovplyvňujú tak naše podvedomé voľby a emocionálne vzorce aj v dospelosti. 

Lennart Nilsson - fotka plodu v 20 tich týždňoch života

PRVÉ POZEMSKÉ CHVÍLE

V tomto vnímavom období prichádza aj čas na našu prvú odvážnu cestu, na pôrod. Väčšina z nás zažila industriálny pôrod v nemocničnom prostredí, ktorý môže byť pre veľmi otvorenú a zraniteľnú nervovú sústavu bábätka jednoducho príliš. To, čo dospelý človek nazýva normálnym pôrodom, je z pohľadu bábätka boj o život. Len krátka ilustrácia:

  • Nevhodná poloha, kedy hlavička dieťatka bojuje s gravitáciou a kostrčou matky bábätku v jeho prvej veľkej dobrodružnej ceste bráni.
  • Skoré prestrihnutie pupočníka, kedy je veľká časť pľúc dieťaťa ešte naplnená vodou, má za následok fyzickú reakciu bežnú pri topení.
  • Odlúčenie od matky, čo i len na pár minút, je v chápaní nervovej sústavy dieťaťa zásah rovný smrti.

Naša prvá veľká cesta sa zapíše do tkanív tela ako norma. Nervová sústava príjme túto, stresovými hormónmi naplnenú, normu ako komfortnú zónu. Podvedome ju bude v živote vyhľadávať, pretože ju dobre pozná. Tento proces odtlačenia prvotnej skúsenosti do nervovej sústavy sa nazýva limbický odtlačok.

Podstatou prvotného zápisu väčšiny z nás sa stala nedôvera vo vlastnú tvorivú silu života a snaha o jej potlačenie či kontrolu.

NÁVRAT K TVORIVOSTI

Dôveruj procesu

Ak chceme vytvoriť pevné spojenie so svojou esenciou, potrebujeme sa naučiť dôverovať sile života, jej prejavom i načasovaniu.

Skvelým spôsobom pre obnovenie tohto spojenia, je ponorenie sa do našej vlastnej tvorby. Techniky, ktoré umožňujú pracovať s úrovňou plazieho mozgu a limbického systému (teda obchádzajú šedú kôru), dokážu rozprúdiť zaseknutú tvorivú energiu z prvotného štádia nášho vývoja a vytvoriť tak nové, podporujúce zápisy v našej nervovej sústave. 

Automatické písanie či kresba sú len niektoré z možných techník, vďaka ktorým sa môžeme začať spoznávať. V tomto štádiu spájania sa so sebou nejde o výsledok, ale o samotný tvorivý proces. 

Ponor sa do uvoľnenia

S množstvom nahromadeného stresu v tele nedokážeme len tak obyčajne byť. V kľude cítime nepokoj, ktorý nás znervózňuje a nevieme, čo s ním, a tak musíme neustále niečo robiť.
Následne je úplne prirodzené, že utekáme zo seba von a hľadáme šťastie mimo seba.

Na uvoľnenie zvyku hromadenia stresu v tele, výborne slúži spontánne tancovanie a obyčajný tras, ktorým z tela dostávame (aj dlhé roky nahromadené) napätie von. Druhou cestou je zvyšovanie našej kapacity zotrvania v obyčajnom bytí pomocou meditácie.

Ideálnou kombináciou sú potom vedené meditácie s prvkami prepisu limbického odtlačku, kedy najskôr vytrasieme napätie a následne sa noríme do hlbokého uvoľnenia. Znižujeme prítomnosť stresových hormónov - adrenalínu a kortizolu, a zároveň zvyšujeme hladiny sladkého hormónu lásky, oxytocínu😊.

POZNÁVAJ A PRÍJMAJ SVOJU PRAVDU

Každá cesta začína prvým krokom, a tak je to aj s našim poslaním. Ak sa ti pošťastilo byť na tejto planéte a prežiť až do dnešného dňa, máš toho už dosť za sebou! 🙂

Poď sa vrátiť k esencii toho, kým si. Nauč sa zase dôverovať svojmu vnútornému hlasu.
Prepíš svoje staré, nefunkčné zápisy fungovania a uvoľni sa do vyššej kvality svojho života.

Ponoríme sa do objavovania prúdu tvorivosti spoločne?

Ja sama