O rybárovi a krčahu zlata k tomu

Ešte na výške som si priala vyraziť na cesty a nikdy sa nemusieť vrátiť. Niektoré sny odveje vietor a more vyplaví na breh iné. Niektoré sny s nami však plachtia celý život.

Tak tomu je u mňa s vetrom vo vlasoch. Keď mi v nich veje, je to dobré.
Preto som si pred pár mesiacmi povedala, že by nemuselo byť zlé vyraziť na mesiac k moru.

Pracovať a prázdninovať. Zároveň.

Chcela som si vyskúšať, či je to možné. Či na to mám. Disciplínu a morál.
Na tú prácu, to je jasné, na toľko sa poznám. Chcela som ale vedieť, či viem aj tú druhú časť rovnice. Že radosť.

Dnes je to presne mesiac, čo som zabalila mačku, komp a dvoje bikiny.
Chvíľku mi trvalo, kým som opustila šup šup šup vnímanie a naladila sa na rytmus miestnych kúpajúcich sa každé ráno na tom istom mieste. Trvalo mi, kým som našla trh s najlepšími melónmi a rovnako tak, kým som sa dala do reči s ľuďmi, s ktorými som mala pocit, že by to mohlo byť fajn.

Zmena jednoducho trvá. A aj taký splnený sen v nás môže najskôr vyvolať bolesti brucha. A to preto, že je to proste niečo nové, niečo, čo nepoznáme, niečo, na čo si potrebujeme zvyknúť.

Riešením je čas. Zastavenie. Stíšenie. Poďakovanie. A jeden ohromný výdych pred tým než sa zase nadýchneme a rozhodneme sa vykročiť ďalej.

Jeden starší pán mi tu porozprával príbeh o rybárovi, ktorý chodí každý deň na ryby a každý deň chytí dve tri rybky a spokojne si pospevuje a kráča domov. Jedného dňa ho zastaví miestny kupec, že od neho tie ryby kúpi a dá mu za ne krčah z polovice naplnený zlatom. Ďalší deň ide rybár opäť k moru. Už si ale nespieva. Známi sa ho pýtajú, čo sa stalo? Zamyslene im odpovie: Premýšľam, ako naplniť aj tú druhú polovicu nádoby zlatom.

Moje týždne pri mori sa pre tentokrát naplnili. Už túto stredu (28. 7.) si opätovne zatancujeme v Hagia Sofia. Neváhajte, pri mori sa mi celkom zapáčilo, takže je dosť možné, že to bude na nejaký čas tancovanie jediné!

Príďte sa ukotviť do seba, do svojho tela, obzrieť sa na svoj prejdený kus cesty, možno, že si po nejakom čase zase začnete spievať.

Začíname v stredu od 18 tej… a ak sa pýtate, či by to potom aj na nejaký drink vyšlo? Mohlo by, čo poviete?:)

Teším sa na Vás a to veľmi!

Posielam Vám pozdravy slnečné aj srdečné!

Zuzana

Dovediem ťa do tvojho Priestoru Ticha, nech môžeš vytvoriť to, prečo si sem prišla. Môj príbeh si môžeš prečítať tu. Môžeš mi napísať, prepojiť sa so mnou na Facebooku či sa so mnou vidieť na pravidelných akciách.
  • Je čas stretnúť sa so svojím vnútorným hlasom? :)
  • Prepíš sa cez divočinu myšlienkového chaosu
    k pokojným vodám svojho vnútorného hlasu.

  • Stlačením tlačidla súhlasím so spracovaním svojich osobných údajov a odberom noviniek z webu Priestor Ticha (viac informácií).

  • Súhlasím so spracovaním svojich osobných údajov a odberom noviniek z webu Priestor Ticha (viac informácií).