O rytmoch vnútorných i tých vonkajších

Žila som v niekoľkých mestách a všimla si, že každé mesto má svoj prirodzený rytmus.

Lyon je poetický a príjemne prúdi v rytme toku oboch riek, ktoré ho pretínajú a na konci „skoro ostrova“ sa do seba zlievajú.

Londýn je napumpovaný a plný krátkych, jasných pohybov a rýchlych rozhodnutí. „Pardon me,“ ak sa náhodou čo i len zľahunka v metre niekoho dotknete.

Bangkok zaskočí intenzitou chaosu, miestami sa budete báť, či prejdete na druhú stranu cesty bez ujmy.

Horta na azorských ostrovoch doslova dýcha dobrodružstvom a ľahkosťou námorníckeho kroku.

Ranná prechádzka z pražského Vyšehradu popri upravenom koryte spokojne žblnkajúcej Vltavy vás naplní meditatívnym Stíšením.

Rovnako ako mestá, aj my máme svoj prirodzený rytmus. Ak sa pohybujeme v prostredí, ktoré ladí s našim rytmom, ako keby sme išli na jednej spoločnej vesmírnej vlne, jednotlivé momenty do seba zapadajú ako nádych nasledovaný výdychom.

Aký je váš prirodzený rytmus? A ako reagujete, keď sa ocitnete v prostredí, ktoré je naladené inak?

Uchováte si svoj rytmus, alebo automaticky preberiete ten zvonku?

Nie že by bolo jedno lepšie ako druhé.

Skôr mi ide o to – všímate si to vôbec?

Dovediem ťa do tvojho Priestoru Ticha, nech môžeš vytvoriť to, prečo si sem prišla. Môj príbeh si môžeš prečítať tu. Môžeš mi napísať, prepojiť sa so mnou na Facebooku či sa so mnou vidieť na pravidelných akciách.
  • Je čas stretnúť sa so svojím vnútorným hlasom? :)
  • Prepíš sa cez divočinu myšlienkového chaosu
    k pokojným vodám svojho vnútorného hlasu.

  • Stlačením tlačidla súhlasím so spracovaním svojich osobných údajov a odberom noviniek z webu Priestor Ticha (viac informácií).

  • Súhlasím so spracovaním svojich osobných údajov a odberom noviniek z webu Priestor Ticha (viac informácií).