O rytmoch vnútorných i tých vonkajších
Zuzana Klačková324xŽila som v nie
koľkých mestách a všimla si, že každé mesto má svoj prirodzený rytmus.
Lyon je poetický a príjemne prúdi v rytme toku oboch riek, ktoré ho pretínajú a na konci „skoro ostrova“ sa do seba zlievajú.
Londýn je napumpovaný a plný krátkych, jasných pohybov a rýchlych rozhodnutí. „Pardon me,“ ak sa náhodou čo i len zľahunka v metre niekoho dotknete.
Bangkok zaskočí intenzitou chaosu, miestami sa budete báť, či prejdete na druhú stranu cesty bez ujmy.
Horta na azorských ostrovoch doslova dýcha dobrodružstvom a ľahkosťou námorníckeho kroku.
Ranná prechádzka z pražského Vyšehradu popri upravenom koryte spokojne žblnkajúcej Vltavy vás naplní meditatívnym Stíšením.
Rovnako ako mestá, aj my máme svoj prirodzený rytmus. Ak sa pohybujeme v prostredí, ktoré ladí s našim rytmom, ako keby sme išli na jednej spoločnej vesmírnej vlne, jednotlivé momenty do seba zapadajú ako nádych nasledovaný výdychom.
Aký je váš prirodzený rytmus? A ako reagujete, keď sa ocitnete v prostredí, ktoré je naladené inak?
Uchováte si svoj rytmus, alebo automaticky preberiete ten zvonku?
Nie že by bolo jedno lepšie ako druhé.
Skôr mi ide o to – všímate si to vôbec?
O papierových neistotách
Viete, ako sa pozná neistota? Tak, že chceme garanciu. Istotu. Papier. Život…
O životnej sile, ktorá chce nami prúdiť
Priestor Ticha znie krásne a vznešene, tak akosi umiernene, vyrovnane a nad…
O prianiach, ktoré je lepšie si nepriať
To máte tak. Na niečo sa dlho tešíte, plánujete si to a ono…
