O samote a osamelosti
Zuzana Klačková284x
Málokedy ma osamelosť pochytí, keď som sama so sebou.
Častejšie sa tomu deje, keď som v spoločnosti.
Cítim sa osamelo, keď som s niekým, s kým si nerozumiem.
Alebo keď si neporozumiem s niekým, kto mi je blízky.
Osamelosť sa ku mne pridá aj v dave ľudí, s ktorými si nemám čo povedať.
Definíciou osamelosti je zdieľanie časopriestoru s niekým, kto nevníma samého seba. Tým niekým môžeme byť aj my sami.
Samota predstavuje priestor.
Potenciál na nadviazanie spojenia.
Bojíme sa samoty a opustenia.
Pritom jediný, kto nás môže skutočne opustiť, sme my sami.
Napríklad aj vtedy, keď sme sami.🙂
O papierových neistotách
Viete, ako sa pozná neistota? Tak, že chceme garanciu. Istotu. Papier. Život…
O životnej sile, ktorá chce nami prúdiť
Priestor Ticha znie krásne a vznešene, tak akosi umiernene, vyrovnane a nad…
O prianiach, ktoré je lepšie si nepriať
To máte tak. Na niečo sa dlho tešíte, plánujete si to a ono…
