O starosti radosti

Stalo sa vám niekedy, že ste sa z niečoho tešili a z ničoho nič sa vám stiahlo hrdlo a naraz vás objal strach?

Prirodzená biologická reakcia.

Cítime sa bezpečne, tešíme sa. Rieka života cez nás na chvíľu prúdi viac než obyčajne.

Nuž a ako každá rieka, tak aj tá naša vnútorná chce tiecť slobodne a radostne. A aj tečie, kým nenarazí na nejakú prekážku. Tou môže byť nejaké presvedčenie alebo spomienka. V našom toku života sa vytvorí protiprúd, ktorý sa nás snaží vrátiť k miestu, kde sa táto prekážka vytvorila a snaží sa ju uvoľniť.

Chmúry radi zaháňame. Ak od nich utekáme, bránime toku života.

Keď vám chmúry nabudúce prebehnú popred úsmev, neodháňajte ich, ale spýtajte sa ich, čo potrebujú. Dovoľte si na chvíľku zostať v nepohodlí a pozrieť sa do seba.

Budete prekvapení, koľko radosti sa z takej pochopenej chmúry do celého tela uvoľní.

Potrebuje len svoj čas, pozornosť a súcit.

Pamätajte, čím viac rozpustených chmúr, tým viac radosti nám poplynie telom!

Ak k vám chmúry nechodia, zvýšte tok vnútornej radosti. Môj zaručený trenažér, koľko radosti je moje telo v sebe schopné pojať, je táto trampoška. Odporúčam! (a všetky moje pouvoľňované chmúry tiež!)