Priestor Ticha

Priestor ticha je naše spojenie s tým, čo nás presahuje. Je to priestor, kde je všetko dovolené. Oceán možností a prijatia všetkého, čo je. Aj toho, čo nie je. Táto kvalita nám je prirodzená z podstaty nášho bytia. Dokážeme ju v sebe kultivovať a rozširovať našu kapacitu sa do nej ponárať.

Ak nemáme spojenie s vlastným Priestorom Ticha, nemáme sa čoho vo svojom živote chytiť, chýba nám základná orientácia. A tak sa ženieme za niečím, čo nám síce vo vnútri nedáva zmysel, ale toto hnanie sa je menej bolestné, než konfrontácia so svojou vlastnou prázdnotou.

Priestor ticha môžeme kultivovať celý život. Je to záblesk vedomia, z ktorého následne žijeme. Je to intenzívny pocit bytia, celotelová skúsenosť a vedomie, že sme v poriadku takí, akí sme. Dokonca, že aj svet je v poriadku taký, aký je. Je to tak silný zážitok prijatia stavu vecí, že z neho čerpáme aj v momentoch, kedy sa v tomto Priestore nenachádzame.

Ak sa chceme stretnúť s vlastným Priestorom Ticha, pomôžu nám k tomu nasledujúce kroky:

• Spomalenie
• Ventil
• Konfrontácia
• Uvoľnenie a prijatie
• Rozhodnutie

Spomalenie
V prvom rade potrebujeme odvahu vystúpiť z pohodlia aktivity. V súčasnosti je to doslova akt rebélie, za ktorým je treba si stáť. Osekaním vonkajších vnemov náhle zostane prázdno. A prázdnota vie byť pekne strašidelná. Preto sa práve v tejto chvíli s obľubou vynárajú nesplnené úlohy z nekončiacich zoznamov, ktorými by sme sa radi zamestnali.

Ventil
Keď spomalíme a ustojíme si vlastný tlak toho, čo všetko by sme ešte mohli či mali, začneme si všímať aj také veci, ktoré v bežnej rýchlosti nevnímame. Vyskakujú nám myšlienky, ktoré zaháňame do pozadia, keď na ne nemáme čas. Na povrchu presakujú vnemy, ktorým sme nevenovali, či nechceli venovať pozornosť. Toto je ten správny čas, kedy je dôležité dať im priestor. Práve preto, že nie všetky naše myšlienky sú pekné a príjemné, treba ich pravidelne vyprázdniť, nájsť si svoj ventil.

Konfrontácia
Niektoré myšlienky sú v nás hlboko skryté a vytvárajú celé podhubie obmedzujúcich presvedčení. Tabu, ktoré skrývame sami pred sebou. Na to, aby sme sa s nimi stretli, potrebujeme dlhší čas spomalenia a pozorovania. Postupne rozširujeme kapacitu toho, koľko pravdy sme schopní zniesť. Je dobre mať po ruke sprievodcu, ktorý na takom mieste bol a vie sa z neho vrátiť, zároveň však drží bezpečný priestor.

Uvoľnenie a prijatie
Keď sa konfrontujeme s vlastným tieňom, nevieme, čo na nás čaká, ani to, ako na to zareagujeme. Z mojej skúsenosti to najviac, čo si v takých situáciách môžeme dopriať, je odovzdať sa vlastnému dychu. Prijať realitu takú, aká je bez akejkoľvek snahy ju meniť.

S každou skúsenosťou sa k pocitu vnútorného rozochvenia pridá aj silnejúce vlákno na pozadí. Dôvera a istota, ktorá vyrastá zvnútra. Prijatie a uvoľnenie, nech už sa v našom živote deje čokoľvek. Oko hurikánu. Pokoj. Pobavenie a ľahkosť prestupujúce tú najväčšiu víchricu.
Vedomie, že aj toto pominie.

Rozhodnutie
Ak neprijímame to, čo sa nám na nás nepáči, máme tendenciu hrať rôzne hry. Bojujeme, utekáme pred tým, potláčame to, či sa tvárime, že to neexistuje. Keď sa však staneme tým, čo odmietame, stratí to nad nami moc. Žiadna z únikových stratégií už nie je potrebná. Zistíme, že máme možnosť voľby.

Môžeme sa oprieť v sebe o to, čo nás miluje a podporuje miesto toho, čo nás umenšuje. Nemôžeme sa zbaviť svojho strachu, je to naša súčasť. Môžeme si ale zvoliť, kedy je vhodné ho počúvať a kedy sa radšej oprieme o svoju odvahu a optimizmus.

Krok sun krok k svojmu vlastnému Priestoru Ticha
Môžeme sa celý život skrývať a čakať, že raz, v jeden deň sa to stane, my sa ukážeme svetu presne takí, akí sme vo vnútri a svet nám ešte k tomu aj zatlieska. Samo sa to nestane.

Nie je nik, kto by mohol uzrieť svet v rovnakej veľkoleposti, akej sme toho schopní len a len my. Život nás chce celých. Nie nejaké ploché kópie fotiek z časopisov. Žiada nás autentických, neusporiadane ľudských a zraniteľných v našej vlastnej nedokonalej tvorivosti. Všetko hľadanie má svoj koniec v postupnom nachádzaní a žití toho, kým sme.

Je to jednoduché: dotkneme sa seba vo vnútri, urobíme krok smerom von. Z našich stretnutí s Priestorom Ticha sa stane maják, ktorý bude svietiť jasne. Budeme mať smer, aj keď nám výhľad práve zatieni víchrica.

Pohyb a nikdy nekončiacu zmenu nezastavíme. Ak ich však naplníme Priestorom Ticha, náš život získa hlboké uspokojenie a naplnenie už len z toho, že sme.

Za to tá vnútorná práca stojí, čo myslíte? 😊