Ako sa jednoducho zoznámiť so susedmi? Zatancujte si doma! 😇

Ako mladej slečne sa mi občas nechcelo ísť na tréning. Myslela som si, že som unavená a potrebujem si oddýchnuť. Za rodinou sa zaklapli dvere, zostala som sama doma a z ničoho nič ma upútala veža. Vložila som do nej svoje obľúbené CD, koliesko volume otočila na úroveň tesne pod rinčanie porcelánovej súpravy po starkej a prvý úder bás spôsobil, že som zabudla na únavu, na tréning i na susedov. Vnímala som len svoje boky, dych a omamný beat. Nebolo mi nič, ale po pol hodine vytriasania a skákania mi bolo o mnoho lepšie. 😊

Ak ste doma ešte netancovali, v tomto článku si povieme, na čo myslieť, než sa do toho pustíte. Pokiaľ ste skúsení tanečníci, môžete sa zo zaujímavosti inšpirovať mojimi tipmi.

Vyhraďte si čas

Najvhodnejší čas na tancovanie je, keď ste sami doma. Vtedy sa najlepšie uvoľnite. Ak sa inak nedá, dohodnite sa s blízkymi, aby vás v danom čase nerušili (ak náhodou prídu domov skôr než plánovali či keď nemáte možnosť byť osamote). Počítajte s časom na prípravu aj na vnútorné dosadnutie po tancovaní.

Pripravte si priestor

Pozrite sa na miestnosť, v ktorej chcete tancovať a zhodnoťte si, čo je možné dať ľahko preč, aby sa vám uvoľnilo čo najviac miesta. Zrolujte koberec, malý nábytok presuňte do vedľajšej miestnosti (kreslo, stolík apod.). Skontrolujte, či nemáte v miestnosti nejaké ostré hrany (stôl, skrinka) alebo káble na zemi, o ktoré by ste mohli zakopnúť. Podlahu povysávajte a vytrite, nech sa môžete pohodlne váľať na zemi.

Ak máte v miestnosti zrkadlo, zveste ho a hodiny zo steny dajte tiež dole, nech vás nerozptyľujú.

Robte len nutné a rýchle úpravy, aby ste si spríjemnili miesto, kde sa budete hýbať. Nechceme, aby nás upratovanie odradilo od samotného tancovania! Navyše, niektoré úkony je možné vykonať dopredu (napr. to vysávanie). 😊

Zapojte si techniku

Vyskúšajte si zapojenie káblov dopredu, vyhnete sa nastavovaniu v čase, kedy ste chceli už dávno tancovať (a pravdepodobne si aj ušetríte nejaké tie nervy, ak by vám to hneď nešlo😊).

Niečo málo k hudbe

Ľudia, ktorí nezažili spontánne tancovanie si nevedia predstaviť, na akú hudbu sa tancuje. Jeden tanečný set väčšinou obsiahne širokú škálu hudobných štýlov, aj tempa. Začíname s pomalou, meditatívnou hudbou, prejdeme cez zrýchlenie a pomerne vysoké bpm (beaty za minútu môžu byť aj okolo 160-180) až sa pretancujeme opätovne k pokojnejšej hudbe.

Hudba je spočiatku pomalá preto, aby sme sa mohli zahriať a naladiť sa na svoje telo. Robí sa to napríklad aj tak, že si ľahneme na zem a hľadáme v sebe tú časť v nás, ktorá sa chce hýbať. Nemusí to byť veľký pohyb, môže byť pokojne aj malý a nenápadný. Necháme ho v sebe narastať a následne mu dovolíme, nech nás vedie. Hudba sa postupne premení, zrýchli a vtiahne nás bez toho, aby sme mali potrebu o svojom pohybe premýšľať.

Pri samotnom tancovaní nám môže pomôcť, keď sa oslobodíme od slova tanec a nahradíme ho slovom pohyb. Uvoľníme tak nároky na vlastnú estetiku a budeme k sebe zhovievavejší.

Pripravte seba

Nalaďte sa na svoj zámer (ak máte chuť, napíšte si pár slov pred tancovaním), vyberte si vhodné oblečenie, stíšte sa.

Najlepšie je obliecť sa vo vrstvách. Je možné, že budete mať chuť sa váľať po zemi, v tom prípade je fajn, aby vám bolo teplo. Ja nosím mikinu a teplé ponožky, ktoré si dám dole, keď sa začnem zahrievať. Oblečenie by malo umožňovať voľný pohyb – napr. elasťáky a dlhšie tielko. Ak sa pri fyzickej aktivite veľa potíte, vezmite si aj tričko na prezlečenie, možno sa bude hodiť.

Odporúčam 2-3 hodiny pred tancovaním nejesť nič ťažké. Je možné, že skončíte v intenzívnom vytriasaní, či vydupávaní, no a v takom prípade budete radšej spomínať na zjedené jablko, či banán, než na kapustnicu. 😉

Nachystajte si pohár s vodou na pitie, vreckovky pre prípadné smutné chvíle a niečo teplé na zachumlanie (deka, mikina). Niekedy sa hodí mať po ruke aj pero a papier, ak by ste si chceli niečo zapísať aj po tancovaní.

Ako sa do tanca čo najviac uvoľniť?

Hlavne pohoda, o nič nejde. Netreba na seba akýmkoľvek spôsobom tlačiť.  Z mojej skúsenosti je každý tanec, na ktorý prídem, úplne iný, pretože ja som iná – mám iné naladenie, potreby, tým pádom je aj môj pohyb iný. Neexistuje nič také ako správny tanečný pohyb. Minimálne pri spontánnom tancovaní nie.

Podstatou spontánneho tancovania je uvoľnenie sa do momentálneho pohybu a prepojenie pohybu s dychom. Významne vám v tom pomôže jeden trik – uvoľniť sánku (rozumejte kontrolu), nechať ústa pootvorené a dovoliť dychu voľne prúdiť. Odporúčam si vyskúšať obe varianty (tým druhým je sánka stiahnutá – ústa zavreté), hrať sa s nimi a pozorovať rozdiel v pocite, v pohybe, aj vo voľnosti dychu.

Druhým tipom je pohľad – oči majte otvorené, môžu byť však privreté, pohľad je mäkký, uvoľnený, nezaostrený. Týmto spôsobom získate prehľad o priestore vôkol, a zároveň vám to umožní zostať v sebe.

Po tanci

Po tom ako zaznejú posledné tóny, zostaňte na chvíľu v zastavení a v sprievode svojho dychu.

Dôležité je vedieť, že rozhýbanie tela môže rozhýbať aj emócie. Po tancovaní sa môžete cítiť skvele, môže vám byť ale aj smutno, či tak nejak neuchopiteľne. Preto máme na záver chvíľku na vzájomné zdieľanie. Niekedy pomôže pero, papier a vypísať sa z dojmov. Ak ten pocit nedokážete uchopiť, nesnažte sa o to. Nie všetko je možné dať do slov. Nechajte ten pocit dosadnúť, podržte si ho v sebe, než ho budete chcieť (ak vôbec) zdieľať s niekým ďalej.

V tanci objavujeme nové pohyby a zapájame svaly, ktoré sme ani nevedeli, že máme. Veľmi pravdepodobne vás bude preto po prvom tancovaní bolieť celé telo.

Vraj na svalovicu pomáha ďalší tanec.

Mám to overené.

Ehm 😊😇.

Ak by ste mali ďalšie otázky pred vlastným ponorom do svojho tanca, napíšte mi.