Vnútorná stabilita v časoch vonkajšej neistoty

Strach z neistoty pre nás predstavuje o mnoho väčšiu záťaž než nepohodlie, ktoré nám je známe. Vytvorili sme si celú škálu opatrení, pomocou ktorých dokážeme svojim frustráciám unikať a nekonfrontovať sa s nimi. A mohli by sme tak fungovať viac menej na večné časy.

Akurát nás navštívilo niekoľko sekvencií RNA vírusu a doslova v okamžiku nás prinútilo sa zastaviť a vystúpiť z našich každodenných rutín. Získali sme tým výnimočnú a vzácnu možnosť odstúpiť od našej bežne žitej reality bez toho, aby sme boli rozptyľovaní našimi klasickými stratégiami úniku.

Výborná príležitosť obrátiť pozornosť dovnútra.

Z vlastnej skúsenosti viem, že to nemusí byť nutne príjemný pohľad. Koľkokrát som skočila do prázdnoty a čelila vlastným strachom z neznáma! V takýchto situáciách môžu na nás začať spod postele vyliezať rôzne vnútorné príšerky, ktoré sme celé roky zaháňali. Čo s nimi?

V prvom rade potrebujeme byť ochotní držať samých seba za ruku a neopúšťať sa. Potom je dôležité stabilizovať svoj nervový systém a upokojiť ho. Nižšie popisujem techniky, ktoré vás zaručene dostanú z pazúrov vašich vlastných strašidiel.

Dych a pulz
Keď sme v strese, naše telo vyplaví hormóny adrenalín a kortizol, ktoré vytvoria napätie v svaloch, zvýšia tep aj krvný tlak. Niekedy na ich zníženie pomôže len chvíľka pozornosti upriamená na náš pulz a dýchanie: Nájdite si miesto na tele, kde si môžete nahmatať pulz a len ho chvíľu pozorujte. Po chvíli začnite vnímať aj dych.

Ak to nepomáha a úzkosť pretrváva, nalaďte sa na pulz niekoho, kto je vo vašom okolí a je pokojnejší. To znamená chytiť ho za ruku, alebo s ním len zotrvať v prítomnosti. Ďalšou možnosťou je pustiť si zvuk pomaly bijúceho srdca alebo upokojujúce vnemy bábätka z maternice.

Hudba
Veľmi efektívne je naladenie sa na svoj dych za prítomnosti upokojujúcej hudby. Myseľ sa totiž napojí na zvuk a my sa dokážeme stíšiť o mnoho rýchlejšie. Jedna britská štúdia sa zaoberala tým, aká pesnička je pre človeka z tohto pohľadu najefektívnejšia. Nie náhodou jedna pieseň vystúpila nad ostatné. Skupina Macroni Union pri skladaní Weightless totiž spolupracovala s Britskou Akadémiou zvukovej terapie.

Pieseň kombinuje princípy, ktoré sa jednotlivo ukázali ako utišujúce (spomaľujúci rytmus, pesnička trvá viac ako 5 minút – čas nutný, aby sa spomalil náš tep na úroveň piesne). Výsledky? Až u 65 % pozorovaných potvrdené zníženie stavu vnímanej úzkosti a v 35 % prípadov zaznamenaný pokles meraných fyziologických hodnôt v pokoji.

Pridávam aj moje obľúbené pesničky, trebárs vás niečo z nich osloví.

Vytvorte si svoj vlastný playlist prvej pomoci, keď na vás príde potreba sa stíšiť.

Jemný pohyb
Rozhýbanie nepríjemných pocitov pomocou jemného a nenápadného pohybu rozprúdi mentálne napätie a nasmeruje ho. Tým, že ho jemne uvoľníme, podnietime našu kreativitu a spolu s ňou aj ako – taký pocit kontroly nad našimi vnútornými procesmi. Môže ísť o veľmi jednoduché uvedomovanie si jednotlivých častí tela a jeho hraníc – pokojne sa môžeme len veľmi jemne naťahovať na zemi, vnímať váhu svojho tela, ako sa dotýka podlahy a postupne nachádzať pohyb, ktorý nám robí dobre.

Na to výborne slúžia body parts meditácie od Gabrielle Roth – 8 min a 5min.

Prechádzka vonku
Čerstvý vzduch a zmena prostredia nás stimulujú vďaka novým vnemom, ktoré medzi štyrmi stenami nezažijeme. Odporúčam pomalú prechádzku, pri ktorej si jednotlivé vnemy stihneme všimnúť a pomocou svojich zmyslov vychutnať. Keď sa skamarátime s Prírodou, rada nás v ťažkých chvíľach podrží.

Ja osobne milujem akúkoľvek prechádzku, počas ktorej mám na sebe barefooty a pred sebou lesnú cestičku, lúku či machom prerastený les. Podľa toho, ako vzduch vonia dokážem rozoznať, aký bude asi deň. Rada pozorujem, ako sa spolu hrajú svetlo a tieň. A pohladenie vánku po tvári, či po rukách mi dáva pocit, ako by ma hladila sama Príroda.
Už máte miesto, kam by sa dalo dnes či zajtra vyraziť? 😊

Humor
Jedna z vecí, ktorá je na tomto období potešujúca je, že máme viac času na hranie a vymýšľanie rôznych vtipov. Vďaka vám všetkým za ich tvorbu a zdieľanie! Za normálnych okolností na humor totiž dospelí nemajú toľko času. Deti sa zasmejú až 400 krát denne, kým dospelí v priemere iba 15 krát. To je celkom hrozivá štatistika, nie?

V záplave informácií o aktuálnom dianí je dobre zvolená komédia, či hra, pri ktorej sa radi zasmejeme doslova malou dovolenkou. Humor nám odplaví stres, posilní vnútorné svalstvo, a predovšetkým nám dodá nadhľad a tak veľmi potrebnú ľahkosť. Takže šup na vyhľadávanie obľúbených komédií, či prípravu rôznych vtipov. Podeľte sa, aj keby to malo byť len s vašimi najbližšími, nech pobavíte aj niekoho iného. Uvidíte, poteší to aj vás!

Sociálny kontakt
Náš nervový systém je v momentálnej situácií vystavený určitému paradoxu. Na jednej strane vnímame ohrozenie života a potrebu sa chrániť a dištancovať. Na druhej strane sme sa v priebehu evolúcie naučili vzájomne regulovať a ohrozeniu čeliť spoločne. Na to, aby sme sa dobre vnímali, potrebujeme odčítať mimiku tváre, telesný postoj a intonáciu hlasu. Preto vyhľadávajte kontakt spôsobom, ktorý zabezpečí možnosť vzájomne na seba reagovať v rovnakom čase. Uprednostnite video hovory, či telefonát pred zasielaním textových správ.

Sama za seba v týchto dňoch vnímam, že viac než o obsah prenesenej správy ide o spoločné vylaďovanie sa. Mám to tak s ľuďmi blízkymi, ale aj s obchodnými partnermi z rôznych krajín. Hovorím si, že by bolo pekné, keby sa nám podarilo tento aspekt vzájomnej starostlivosti a empatie preniesť aj do časov po. Takáto výmena náš nervový systém upokojuje. Predstavte si, aké by to bolo žiť vo svete, kde sa o seba navzájom staráme. Možno by sme aj z toho naháňania sa trošku ubrali. 🙂

Vďačnosť
Existuje jednoduchá rovnica – ľudia, ktorí sú spokojnejší sú prirodzene vďačnejší a ľudia, ktorí sú vďační, sú spokojnejší. Lenže. Keď sme dole a máme pocit, že život práve za moc nestojí, musíme sa do vďačnosti tak trošku nútiť. A viete čo? Aj to predstieranie funguje. Len to treba skúšať dostatočne dlho (5-10 minút ráno a večer aspoň po dobu jedného týždňa).

Pocity vďačnosti aktivujú v našom mozgu tvorbu hormónu šťastia, dopamínu. Našou prirodzenou tendenciou je následne zameriavanie pozornosti na to, čo nám je príjemné a vyhľadávanie podobných situácií. Odporúčam dať si pero a papier k posteli a pred spaním si prejsť svoj deň a poďakovať za pekné chvíle a ráno si svoje slová opäť prečítať, prípadne doplniť a nastaviť sa tak na nový deň.

Obyčajná jednoduchosť
Premýšľam, či celá táto situácia nevznikla preto, aby sme sa znova naučili len tak obyčajne byť. Pokiaľ nemáme pocit, že žijeme aj vo chvíli, kedy sa zdánlivo nič nedeje, dokáže nám akákoľvek miera zábavy, aktivity a úspechu niekedy zaplniť ten vnútorný pocit nespokojnosti a prázdnoty?

Obávam sa, že nie. Ak sa bojíme prázdnoty a celý život sa jej vyhýbame, možno prišiel vhodný čas na jej preskúmanie. Verím, že vám uvedené techniky pomôžu preplávať vodami neistoty bezpečne a s hlavou nad vodou. Nakoniec možno vyjdeme z izolácie silnejší, pretože sa postupne naučíme, kde v sebe nachádzať istotu a ako si navzájom poskytovať oporu, aj keď sa všetko vôkol rúca. To by mohol byť pekný darček do ďalších dní, čo myslíte? 🙂