O trojuholníkových vzťahoch

Obeť, agresor a záchranca

Základná dynamika rozprávok a aj mnohých rodinných vzťahov.

Máme radi, keď sú vzťahy jednoduché a nemusíme o nich príliš premýšľať a dokážeme sa v nich rýchlo zorientovať. Tento trojuholník hráme mnohí z nás bez toho, aby sme si svoju rolu jednoznačne uvedomovali. Poďme si ho rozobrať.

Úlohou obete je jej ťažký život. A to aj v prípade, že si ho takým spôsobom zariadi. Obeť získava pozornosť už len tým, že je, sťažuje si a nechá sa ľutovať. Takýto človek manipuluje svojou slabosťou a neschopnosťou.

Potom tu máme agresora. Niekoho, kto obeti ubližuje či jej ublížil. To môže byť partner, rodič, zlý systém. Viac menej ktokoľvek.

Nuž a nakoniec tu je záchranca. Ten vníma nespravodlivosť základného nastavenia a chce obeť zachrániť. Nevníma, že je do svojej role vmanipulovaný. Obeť totiž nestojí o záchranu, ale o pozornosť.

Je to hra energií.

Toto základné nastavenie je veľmi vyvážené, preto sa z neho ťažko vystupuje. Je to ale možné – keď uvidíme, že to, čo sa javí na povrchu ako jednoznačné, v spodných prúdoch vôbec nemusí zodpovedať realite.

Poukázaním na fakt, že aj obeť nesie v nejakom „nespravodlivom“ nastavení svoj podiel zodpovednosti, má za následok, že sa dynamika preskupí a agresorom sa stane ten, kto na manipuláciu slabosťou obete poukazuje.

Táto dynamika je prítomná v mnohých rodinách, takže agresorom bude buď mama alebo otec. Dominantná matka a utláčaný otec. Alebo dominantný otec a utláčaná matka. V niektorých prípadoch sú do role agresorov postavené deti a ich základné potreby a rodičia sa striedajú v pozícií obete a záchrancu.

My môžeme toto základné nastavenie prebrať do svojho dospelého života, stačí sa pozrieť na to, akých si vyberáme partnerov, kolegov, práce apod.

Nuž a potom tu máme rozprávky. V skutočnom živote sú postavy viacrozmerné a preskakujú z jednej role do druhej. Rozprávky sú skvelé z dvoch dôvodov. Charaktery sú väčšinou dané a lineárne, v priebehu deja rozprávky sa nemenia. Druhým dôvodom je, že sa na rozprávky môžeme pozerať ako na svoj vlastný vnútorný svet rôznych archetypov, ktorý prechádza určitým vývojom.

Na pochopenie rolí, ktoré hráme (aj obeť, záchranca a agresor) vám odporúčam prečítať si hĺbkové rozbory rozprávok. Klasika od Clarissa Pinkola Estés – Ženy, ktoré behali s vlkmi, alebo (v mojom prípade ešte obľúbenejšie) vynikajúce práce od Heinz-Peter Röhra. Cestou ku slobode je vždy uvedomenie a porozumenie. Vystúpenie z role potom príde automaticky samo.

Prajem Vám príjemné objavovanie svojich vnútorných svetov a harmonické nastavenie svojej vlastnej vnútornej rozprávky! 🙂